to: stranger
precitala som si celu diskusiu a neda mi nereagovat. Ak som spravne pochopila Tomáša, pise o vnutornych limitoch ktore sa v cloveku zjavia v istom momente zivota. Je to akysi psychicky blok pri ktorom sa necitis komfortne. Dokazes robit vsetky veci, ale nie je to s radostou a stastim, ale musis sa premahat. Je to ako ked si radovym zamestnancom a tuzis sa stat managerom a vase oddelenie viest. Logicky je to postup smerom nahor, lepsia mzda, viacej moznosti realizacie a spolocenska prestiz. Ked vsak dostanes prilezitost, moze sa ti stat, ze tvoja psychika nedokaze odolavat tlaku, ktory je na teba kladeny a zrazu zistis ze si tu pracu neuzivas. Prestala ta bavit a ides proti svojej prirodzenosti. Nezistis to kym to neprezijes. Az vtedy vies kde su tvoje limity. Cele manazovanie pre teba strati lesk a uvedomis si, ze nie si stastny a predosla praca radoveho cloveka ta naplnala viac. A zrazu zistis ze sa v zivote chces citit dobre a peniaze ktore by si ziskal navysovanim kontraktov pre teba nie su take dolezite/ stratia lesk. Toto cele nie je o logickom rozhodnuti, ale o povahe.